Tulam sa mestom nocou dňom,
bolí ma srdce, bo stále ťa mám v ňom.
Ty vravíš pokoj mi už daj,
rýchlo na mňa zabúdaj.
Lenže to láska nedá sa,
to nieje chlieb čo predá sa.
Láska túžim s tebou stále byť,
tak prečo?prečo nevieš ma pochopiť?
Stokrat si vravím, musíš jej pokoj dať,
ale, krvou meno vpísané nedá sa mi zabúdať.
Noc temná, prebdená,
aj teraz trasú sa kolená...
Komentáre